Rušné miesto v centre mesta, kde sa predávalo aj nakupovalo. Dom na námestí bol v minulosti v susedstve Hostinca U čierneho orla a mestského divadla (1831).
Okolo r. 1800 kúpil budovu obchodník a hostinský Eberhard Valc. Podľa zápisu obhliadky z r. 1801 tam bola jedáleň, reštaurácia, hotelová a obytná časť, miestnosti pre služobníctvo, sklady a hospodárske priestory.
Budova na rohu námestia na dobovej pohľadnici okolo roku 1900, zdroj: Jozef Benko.
Chlebový rínok (Radlinského ulica) okolo r. 1938, zdroj: Eva Hermanská.
Hostinec Ku Kominárovi majiteľa Jozefa Tótha a Gizely rod. Parákovej. Dom vedľa bol kedysi č. 93. Fotografia z 30. rokov 20. stor., zdroj: Eva Hermanská.
V druhej polovici 19. storočia sa objekt dostal vo vlastníctva obchodníkov Smekalovcov. V koloniáli „Pod striebornou guľou“ predávali dovozový tovar, mali licenciu na výrobu pečiatok a obchodovali aj s hasičskou technikou. V reklamách sa uvádza tradícia obchodu od roku 1832. Dom bol kedysi veľmi dôležitým strategickým miestom, bol v ňom totiž sklad pušného prachu a materiálu na delové gule. V rokoch 1887 a 1899 však budovu poškodili dva rozsiahle požiare. Rodinný obchod sa po roku 1918 volal Smekal a syn. Smekalovci predávali vlastnú značku kávy, ktorá sa tam aj pražila a jej vôňa vítala zákazníkov pri vstupe do obchodu.
Obchod Smekal és fia, dobová pohľadnica okolo r. 1910, zdroj: J. Benko.
Detail obchodu s koloniálnym tovarom a sídla poisťovacej spoločnosti, dobová pohľadnica okolo r. 1905, zdroj: J. Benko.
Dobová pohľadnica z interiéru obchodu okolo r. 1935 - 1940, zdroj: J. Benko.
V Smekalovom objekte mal na konci 19. storočia svoju malú prevádzku aj hodinár Ján Korecsek st. A spolu so synom Korecsek ml. prevádzkoval malý obchod s dielňou v budove Prachárne s vstupom na Radlinského ulici. Výveska s hodinami na rohu budovy sa objavovala na pohľadniciach a fotografiách až do polovice 20. storočia.
Reklama na obchod a dielňu Jána Korecseka st. na Radlinského ulici, zdroj: A. Pollák – Švecová.
Predajňa ZDROJ, 50. roky 20. stor., zdroj: internet
Pohľadnica námestia v Trnave okolo r. 1965, zdroj: internet.
Po znárodnení sa bývalý koloniál Smekalovcov zmenil na obchod s potravinami zaradený do národného podniku Zdroj. Pod n. p. ZDROJ v prvopočiatkoch patrili bývalé koloniály, predajne Július Meinl a pod. Od šesťdesiatych rokov pribudol na prízemí legendárny Mliečny bar s vôňou karamelového pudingu a obľúbených mliečnych nápojov
Koncept mliečnych barov bol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia rozšírený po celom Československu, ale i v okolitých krajinách východného bloku, napr. v Maďarsku či Poľsku. Mliečne bary riadil u nás národný podnik Reštaurácie a jedálne a okrem predajnej časti a časti na sedenie mali i zázemie na výrobu pokrmov, ako boli desiatové šaláty, polievky, pudingy, zákusky, kávu, čaj, kakao a pod.
Rekonštrukcia budovy prachárne a zbúranie terasy z Radlinského ulice sa realizovali až v lete 1987. Predchádzali jej zmeny v organizácii verejnej dopravy a vylúčenie MHD z Hlavnej ulice (vtedy Ulica Februárového víťazstva). Autobusy mestskej dopravy začali od polovice apríla 1984 jazdiť cez Radlinského ulicu a táto doprava narušila statiku prístavby Prachárne s terasou. Situácia vyvrcholila žiadosťou o zbúranie prístavby a tá bola zrealizovaná v lete 1987
Budova dostala bočné podporné piliere a novú fasádu. Tak privítala oslavy v Trnave v roku 1988. Mliečny bar sa do priestorov už nevrátil a takýto podnik ako koncept v Trnave skončil.
Terasa na prístavbe domu okolo roku 1960, zdroj: internet
Na rohu predaj zmrzliny, z Radlinského ulice obchod AVA, zdroj: internet.
Búranie prístavby v roku 1987, zdroj: internet.
Po nežnej revolúcii objekt prevzalo mesto Trnava. Pristúpilo k rekonštrukcii budovy s úpravami pre potreby mesta s dostavbou schodiska na Radlinského ulici. Po dokončení vznikla pasáž z námestia na Radlinského ulicu a v objekte bolo otvorených viac malých prevádzok. Na prízemí fungovalo rýchle občerstvenie s pizzeriou, v mieste niekdajšieho mliečneho baru lahôdkové občerstvenie s posedením, na prvom poschodí reštaurácia a na vyššom poschodí boli ubytovacie priestory pre potreby mesta.
V roku 2006 až 2008 budovu opustili prevádzky, objavili sa viaceré nové problémy a nastalo obdobie chátrania.
V roku 2024 pristúpilo Mesto Trnava ku komplexnej obnove budovy na námestí známej ako pracháreň a k nej priľahlých objektov aj s pamiatkovým a historickým prieskumom. Nový projekt spojil časti objektu s Divadlom Jána Palárika. Mesto Trnava zriadilo v časti novej stavby Mestské divadlo Pracháreň so sálou pre 91 divákov.
Článok vznikol v spolupráci s PaedDr. Simonou Jurčovou, Západoslovenské múzeum v Trnave.
Dom po rekonštrukcii s pilierom a pohľad na dom na Radlinského ulici kde bolo istý čas sídlo Taxislužby Komunálneho podniku mesta Trnavy
Pracháreň v roku 1988
Pracháreň s prevádzkami v roku 2005, Foto B. Vittek
Pomôžte nám nastaviť výrobné procesy továrne na radosť. Staňte sa tou najdôležitejšou súčiastkou a vyhrajte skvelé ceny pre celú rodinu.
Vieme, že dostať sa so žiakmi na divadelné predstavenie dnes nie je jednoduché. Poradovník býva dlhý a divadelný školský rok krátky. No my poznáme do divadla skratky!
27. marca na Svetový deň divadla spúšťame komunikáciu Mestského divadla Pracháreň ako továrne na radosť. No na rozdiel od bežných tovární, v tejto namiesto pilín poletujú nápady, okná sa otriasajú iba od smiechu a jediná linka, ktoré beží od rána do večera, je tá dejová.