Moja najobľúbenejšia fotka z detstva ma zachytáva na dvore medzi sliepočkami s kladivom v ruke.

Na základnej škole som (nevedno prečo) založil s deckami zo sídliska divadelný súbor Jahoda, ktorý bol – na jednotku. Nacvičil jedno predstavenie a odohral ho jedenkrát.

Tieto dve veci ma vystihujú.

Nenazývajte ma kutilom! Som profesionálny samouk. Rád pracujem rukami, nevadí mi ušpiniť sa, hlavne nech to frčí. Nezostanem pasívny zoči-voči nedokončenej práci, aj keď nie je moja. Projekt je na prvom mieste.

No popri tom ma stále čosi ťahá k umeniu. Z dobrej hudby mi stoja chlpy, pri filme si bez hanby poplačem, milujem zložitý humor a pri sledovaní tanečníkov mám chuť sa pridať.

A keď robím niečo vlastné – programujem svetlá pre koncert, píšem báseň, tvorím scénku, spievam, hrám, vymýšľam príhovor na rodinnú oslavu či len navrhujem skrinku do kúpeľne – veľký svet okolo prestáva existovať a ja sa dobrovoľne zabúdam vo svete fantázie...

Bol som opravár, stolár, predavač, osvetľovač, zvukár, elektrikár, konštruktér, autor, herec aj spevák. Vždy mi však niečo z toho chýbalo.

Dá sa vôbec v práci zažívať trochu z toho všetkého? Dá! 

Stačí byť technikom Prachárne – továrne na radosť.